reklama

Život starého stromu alebo starý strom rozpráva

Milujme, chráňme a starajme sa o naše lesy, veď sme súčasťou a nie pánom prírody. Vážme si matku prírodu, lebo v konečnom dôsledku to nie je príroda a lesy, ktoré potrebujú nás - ľudí, ale sme to my - ľudia, ktorí ich potrebujeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bolo to dávno. Moje mesto bolo len malo dedinkou v hlbokom lone hôr, nie ako dnes, keď jedinou zeleňou v ňom je môj rodný park. Mojou spoločnosťou býval šum hlbokého lesa , tiché rozhovory a dávno stratené tajomstvá matky prírody. Túto hĺbavú samotu z času na čas prerušili tiché a opatrné kroky divej zveri. Pokoj a mier môjho sveta v príjemnom prítmí starších bratov mi dovolil snívať, a pokladal som ho za večný. Z malého semiačka, ktoré sa strácalo v hlbokom podraste divého lesa sa stal časom mladý a štíhly stromček. Popod moje mohutnejúce konáre prešli desaťročia a s nimi aj stále odvážnejší človek. Môj prvý človek, ktorého som v tichom šere lesa uvidel bol akýsi jazdec, ktorý sa divo hnal za vyplašenou laňou. Prešli roky kým som videl ďalšieho človeka. Už to nebol jazdec a ja som už tiež nebol mladý a štíhly stromček. Moje konáre zmohutneli a moji starší bratia boli čoraz viacej tlačení k zemi pribúdajúcimi rokmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako čas plynul stal som sa jedným z najstarších stromov v širokom okolí. Moju korunu vyhľadávali vtáky, lebo čnela najbližšie k hrejivému slnku. Hĺbavý pokoj lesného kráľovstva znenazdania prerušil hrmot prichádzajúci kdesi od zeme. To znovu človek zamieril do týchto končín. Nebol však len prechádzajúci. Píly sa zahryzli do mojich bratov a ja som ešte dlho po ich odchode počul nárek spustošeného lesa. Človek sa však vrátil. Môj les už nebol hlboký a ja sám, kedysi stojaci v jeho hlbinách, som sa ocitol na jeho samom okraji. Prvý krát vo svojom dlhom živote som videl jasné slnečné svetlo a zelené pastviny.Bolo to niečo nádherné , kam oko dovidelo preháňali sa stáda kráv a koní. Stále som smútil za svojim lesom , no to čo prišlo bolo rovnako nádherné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nič krásne však netrvá večne. Tam kde bola lúka a pastviny sa znenazdania začali objavovať malé domčeky, boli také zvláštne, a ľudia do nich odchádzali na noc. No ľudí a rovnako aj domčekov pribúdalo, boli čoraz väčšie a boli z dreva. Sekery a píly sa znovu zahryzli do môjho lesa. Znovu som počúval nárek svojich umierajúcich bratov a videl príchod nových a nových ľudí. Ani som sa nenazdal a zostal som sám. Okolo mňa vyrastali tie smiešne krabice v ktorých ľudia bývali, a ja som sa konečne stretol s osudom mojich bratov. Z jedného urobili lavičku, cez kedysi divoký potok plný rýb, iný skončil ako telegrafný stĺp, či ako palivo na kúrenie aby ochránil ľudí pred mrazom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Roky išli a ja som starol a mohutnel. Ľudia prichádzali a odchádzali, a svet okolo mňa sa menil na nepoznanie. Už som si ani nepamätal kedy som mal naposledy po svojom boku niektorého zo svojich bratov. Dlho, veľmi dlho ma obklopoval len človek. Z lúky sa postupne stalo pole a nakoniec predmestie akéhosi obrovského mesta. Jedného dňa pod mojimi koreňmi pribudla lavička a mojimi spoločníkmi sa postupne stávali nie len vtáky sídliace v mojej korune, ale aj ľudia hľadajúci odpočinok po náročnom dni v pralese z betónových budov. Počas teplých letných dní sa pod mojimi konármi hrávali deti a ich smiech rozoznel hladné vtáčence ukryté v mojej zeleni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S príchodom človeka sa môj svet zmenil ešte raz. Bolo to na jeseň, krátko pred tým ako zem zahalí biela prikrývka, keď mi akýsi neznámi priniesli spoločnosť. Okolo mňa začal vyrastať mladý les. Keď napadol prvý sneh ukladal som sa na svoj zimný spánok s nádejou, že nová jar bude veselšia a krajšia ako tie predošlé. S prvými hrejivými lúčmi jarného slnka a štebotom vtákov stavajúcich si hniezda v korunách som sa prebral aj ja. Videl som mladučký les, ktorý časom zmohutnie a ktorý ma na krátky okamih vrátil do hlbokých lesov z ktorých som ako semiačko vzišiel. Bol som šťastný a miesto kde som vystrčil zo zeme prvý zelený lístok, ktoré som miloval, som mohol znovu nazývať svojim domovom.

Mladý les časom zmohutnel a ja som viacej zostarol. Nie je to však smutná staroba. Je to staroba spojená s múdrosťou, ktorá mi umožňuje predávať svoj príbeh ďalej nie len nezbedným vtáčatám šantiacim v mojich konároch ale aj mojim bratom, ktorí poskytujú unavenému človeku modernej doby toľko potrebný tieň a pokoj. Spolu s nimi šumím svoj príbeh o ľuďoch a stromoch novým generáciám a pevne verím že tento príbeh budeme všetkým šumieť naveky.

Zuzana Sitárová

Zuzana Sitárová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vyštudovaná historička so záujmom o aktuálne politické dianie, dejiny, prírodu, cestovanie, poéziu, prózu a miesto človeka v dnešnom svete. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu